Akadémia Slečny Krákavej, medzi kolegyňami Amélie, bola naozaj zvláštnou školou. Nielen svojím zameraním – na úrovni strednej školy vychovávala mladé čarodejnice, ale aj históriou a tradíciami. Bola založená v roku 1604 praprababičkou súčasnej riaditeľky Hermionou, keď ešte v Európe čarodejnice prenasledovali. Čiastočne teda symbolizovala ducha vzdoru a čiastočne ducha túžby po slobode či hrdosti na vlastnú profesiu. Preto bola nesmierne konzervatívnou školou na čele s profesorkami, zvlášť slečnou Metlovou, medzi svojimi Constance. Napriek tomu, že parádnou oslavou za prítomnosti mediálnej hviezdy, populárnej speváčky a bývalej žiačky, si škola pripomenula prechod do 21.storočia a nového milénia, zostávala stále hrozne nemoderná. Bez elektrického vybavenia, moderných pomôcok, so strašidelnými tmavými chodbami a točitými kamennými schodiskami, kde sa vo vlhku a chlade darilo plesniam či hubám, bez kúrenia okrem krbu v riaditeľni, zborovni a Veľkej hale. V hale sa pravidelne konali celoškolské zhromaždenia, stredoškolské malé graduácie do certifikovanej hodnosti „ Junior Witch“ spojené s odovzdávaním maturitného čarodejníckeho vysvedčenia, významné slávnosti – Mačacia prezentácia, Halloween, Slávnosti narodenín riaditeľky či Slávnosti zakladateľky školy. Hlavne pri príležitosti Halloweenu tu zneli prejavy magických funkcionárov celosvetového významu, najmä Najvyššieho čarodejníka Egberta Nudného, aj keď jeho funkcia nebola úplne najvyššou v magickom svete. Spomínaný nezabúdal osobne prispieť ku vzdelávaniu študentiek, keď prichádzal predviesť ukážky magického umenia na zvláštnych prednáškach.
Vo svojej bohatej a pohnutej histórii škola prežila veľa zvláštnych období, ktoré ju, napriek silnej základnej konzervatívnej orientácii, natrvalo ovplyvnili. Jedno z nich práve prebiehalo. Študovalo tu zvláštne dievča, vo štvrtom semestri druhého ročníka. Čiernovlasé, s charakteristickými dvoma copmi, hlbokými, citovými, niekedy až zasnívanými očami, plnými perami, vysoké, chudé, so schopnosťou poriadne hlboko spať alebo len tak snívať s otvorenými očami uprostred bieleho dňa. Mildred Virválová, ktorú jej štyri priateľky nenazvali inak ako Mili. Samotná Mildred a tri z jej priateliek naozaj už neboli žiadne prváčky strápené smútkom za domovom, vzrušene očakávajúce svoje vlastné mačiatko či prvý Halloween v školskom prostredí. Naopak, spoločne so štvrtou, v skutočnosti druhou najbližšou Mildredinou priateľkou, boli všetky už hrdé, skúsené druháčky, ktoré sa zelenou šerpou opásanou okolo školskej uniformy právom pýšili. Aj keď ani jedna z nich, na rozdiel od ich spolužiačky z ročníka Etel Svatouškovej, to nebrala ako dôvod sa vyťahovať. Naopak, keďže im samým v prípade potreby vždy výdatne pomáhali nerozlučné, skúsené, prešibané tretiačky Fenella a Griselda, cítili záväzok poskytnúť niečo podobné mladším študentkám, hoci to občas nedopadlo príliš dobre. Mildred bola naozaj zvláštnou študentkou, ešte aj mačiatko dostala špecifické – popolavého Mourka. Svojim nepochopiteľným rozporom hnevala zástupkyňu riaditeľky, profesorku lekvárov a lietania na metle, slečnu Metlovú. Už Mildredin prílet na akadémiu bol nezabudnuteľný, nie a nie poriadne chytiť krok v kľúčových predmetoch – zaklínaní, lekvároch či lietaní na metle, hoci v mýtoch a legendách či úprave šperkov bola dobrá. Chýbala jej sebadôvera, mala nevyrovnanú psychiku. Často upadala do depresií alebo nespravodlivo obviňovala samu seba, naviac....mala nos na problémy, chcela dobre a skončilo to aj tak neplechou. Napriek tomu ju slečna Metlová, na rozdiel od Etel, ktorá Mildred stále dráždila a trápila, v hĺbke duše mala rada. Vycítila jej prednosti – prirodzenosť, priateľskosť, milotu, dobrosrdečnosť, ochotu, zápalistú vytrvalosť a loajalitu, ktorá v jej skupine bola zákonom. Veď, chudák, problémy ani nespôsobovala schválne....často sa len bránila, keď už mala dosť, boli dôsledkom jej nepozornosti, neopatrnosti a zábudlivosti. Svoju úlohu zohrávala aj príliš rozvinutá obrazotvornosť, ktorá jej na druhej strane veľmi pomáhala a patrila medzi jej pozitívne vlastnosti. Oproti problémom vykonala skutky, ktoré si zaslúžili najvyššiu pochvalu a pri ktorých aj nepriateľky kvitovali jej bystré myslenie či priznali, že im zachránila život. Dvakrát zachránila školu pred inváziou zlých čarodejníc na čele s riaditeľkinou sestrou Agátou, zachránila psychicky labilnejšiu prváčku z magickej víchrice, kolegu Algernona vyslobodila zo žabieho zakliatia, čo následne vyústilo do opakovaných výletných pobytov v dome pri rieke – na prvom z nich jej zachránila život. Študentky sa vždy tešili na toto obdobie, prísľub kúpania, slnka, hier, vychádzok po brehu...skrátka výdychu zo zabehaných koľají náročného vyučovania....Keďže v prvom prípade bol tento oddych dopriaty iba Mildredinmu druhému ročníku a prváčky právom hundrali – zvlášť Sibyla, sestra Etel Svatouškovej, bolo rozhodnuté, že na budúci rok sa k výletníčkam pripoja aj oni. Mildred mala svoj zvláštny dôvod tešiť sa. Algernon prebral od Egberta do učenia žiaka Merlina, ktorý bol jej – iba priateľom ? Keď ich videli na prechádzke, štyri priateľky začali tušiť všeličo....Aj Algernon sa na ňu osobitne tešil, veď ho zachránila, oslovoval ju až nápadne pekne a pred spolužiačkami miláčik. Nezamiloval sa náhodou ? Mildred svojou povahou a prejavom vedela očarovať srdce a keď sa spontánne lišiacky usmiala či vyčarila svoj spokojný pohľad po úspešnej akcii, bývala na zhltnutie. Veru, slečna Metlová nemala príliš rada rozpory a nevyjasnené hranice, hnevalo ju, že nemôže prísť Mildred na kobylku. Nazvala ju síce najhoršou čarodejnicou a táto nálepka jej prischla, ale, ako roky na akadémii bežali, čoraz menej vystihovala skutočnosť.
Bola to zvláštna skupina druháčok, každá mala svoje a všetky spolu okrem toho, že boli Mildredinými priateľkami, niečo spájalo, akési nevysloviteľné puto, keď zrazu.... Do riaditeľne – na hrad Castell Coch vo Walese prišiel list s obsahom, ktorý ich úplne zatienil. Bol o....voľbách najvyššieho celosvetového magického funkcionára nazývaného THE EXALTED ULTIMATE HIGH WIZARD/ WITCH, skrátene „ THE ONE“. Ako kandidát na najbližší pohovor pred volebnou komisiou bola pozvaná.....CONSTANCE METLOVÁ. List bol stručný a znel nasledovne:
„Prosíme Vás o láskavé uvoľnenie slečny Constance Metlovej z dôvodu osobného pohovoru a zúčastnenia sa volieb Najvyššieho čarodejníka/ čarodejnice na svete – čísla Jeden. S najhlbšou úctou kolégium voliteľov.“
Profesoriek, ale najmä študentiek sa zmocnilo vzrušenie. Debaty, či, lepšie povedané, klebetník, bol síce medzi nimi bežný, ale teraz išlo o niečo veľmi zásadné, niečo, čo ich tajomstvom priťahovalo. Hotové žabomyšie klepy a dohady, aký bude mať jej prípadný odchod dopad na školu, stačilo počúvať v Mildredinej izbe. Boli tu všetky: jej prvá a od úplného začiatku najlepšia priateľka Maud Mesiačiková, druhá najlepšia, svojho času divoká chránenka Enid Blínová, nemohli chýbať Jadu Waliová s Ruby Čerešňovou. Mildred opäť raz mala smutné obdobie, trápila ju prílišná prísnosť slečny Metlovej voči nej. Maud, rozvážne, bucľaté dievča s okuliarmi či svetlohnedými vlasmi rozdelenými cestičkou a zviazanými do dvoch postranných uzlov, pri svojej priateľke aj napriek krátkodobému nepochopeniu vždy verne stálo. Malo rado optimistický výklad vecí a aj teraz tak prehovorilo: „ Mili, možno je to vklad do budúcnosti, možno v tebe vidí predsa len niečo viac. Veď k nám bola už aj láskavá – uznala tvoje hrdinské záchrany, mlčala nad niektorými tvojimi skutkami, aj keď vedela, že sa odohrali trocha inak....Vydrž, Mili, nie je to také zlé. Napokon, jej výber ako kandidátky je úžasnou poctou pre celú akadémiu.“ Enid, Jadu a Ruby sa už začali zamestnávať perspektívou budúcnosti, akoby boli skúsenými profesorkami či riaditeľkami akadémie:
Enid, navonok pokojná, pod povrchom dynamická, akčná, nezbedná šelmovská čiernovláska s jedným copom: „ Vidím možnosť uvoľniť ovzdušie a osviežiť vyučovacie metódy.“
Keď to Maud, a hlavne Mildred, počuli, zháčili sa. Mildred nie príliš v dobrom poznala Enid v akcii na vlastnej koži. Keď si predstavila, ako predvádza svoje povestné kúsky napríklad prváčkam, prebehol jej mráz po chrbte.
Maud sa spýtala opatrne, ale dôrazne: „ Na čo myslíš, Enid?“ vzápätí však pochopila a voľne sa zasmiala dobromyseľným smiechom: „ Hej, tie tvoje metódy. Ešte sa pamätám, keď si prišla....“
Mildred sa pridala: „ Hej, spomínam príliš živo. Mačka premenená na opicu Kuku, telocvičné náradie, magické premiestnenie na stôl slečny Krákavej či zavesenie na luster s následným pádom a zničením huslí Etel, zamknuté v skladisku na riaditeľkine narodeniny, budenie hadom. Mala som ťa vtedy na starosti. Ešte teraz mi popri smiechu mrazí chrbát. Takmer som nešla na výlet, Maud nás musela zachrániť ohlásením špeciálneho čísla programu pred čistým vylúčením.“
Enid pod tým vodopádom len smrkla, v očiach sa jej zaligotali slzy. Ospravedlňujúco zatiahla: „Myslela som to dobre.“ Kvôli zdôrazneniu vlastných slov opäť zmenila svoj výraz tváre na typický, ale veľmi nespoľahlivý obrázok nevinnosti.
Maud ju tešila: „ Ale nie, veď my vieme.... Bolo to zábavné, len keby nebola Mili bývala v tak kritickej situácii. Spočiatku som to síce ťažko niesla, ale boli ste dobrá dvojica a nakoniec mám radosť, že sme spolu v jednej partii. S Mili máte spoločné, že chcete dobre, ale ako naschvál sa prihodí niečo, čo všetko zvrtne k horšiemu, do problémov. Inak si dobrosrdečná, citlivá na utrpenie a vieš pomôcť.....Len tie tvoje občasné nápady.“
Jadu, čiernovlasé dievča s copom, ale nie takým nápadným ako Mildred či Enid, sa pokúsila vrátiť k hlavnej téme, čo by chcela, keď.... „ Rozšíriť študentské práva vrátane možnosti opustiť školské pozemky bez povolenia, možnosť prevetrať školské tradície a uvoľniť režim, viac gurmánskych dobrôt“ sladkosti boli jej slabosťou rovnako ako zmysluplné poznámky. Povrávalo sa, že po odchode z akadémie chce opustiť svet kúziel a pracovať ako novinárka.
Ruby s dvoma čiernymi vrkôčikmi a slabosťou pre modernú techniku, čo zvlášť dráždilo konzervatívnu slečnu Metlovú, ani nemohla mať iné predstavy: „ Modernizácia vyučovania, voľné využívanie technických vymožeností.“.
Skrátka, tri z nich mali absolútne revolučné predstavy, každá na vlastný spôsob. Debatovali a debatovali, zabudli sa a bol tu čas večere, nedospeli k ničomu. Napokon, na rozvážnu výzvu Maud, dostali prednosť hladné žalúdky. Vec nemohli dotiahnuť do konca, ich debata neviedla k ničomu. Rozhodovalo sa vyššie, na inom mieste, voľbu malo na starosti náročné kolégium profesionálov a samotné posledné rozhodnutie bolo na slečne Metlovej. Všetky sa však nakoniec zhodli, že nech je, aká je, pre školu ostáva zárukou, istotou rovnováhy vnútorného diania.
Slečna Metlová predstúpila pred kolégium. Bola skúsenou, dlhoročnou profesionálkou s až príliš vysoko disciplinovaným štandardom života, naviac voliteľov väčšinou poznala a tak sa neobávala. Kým sa volitelia rozhodovali, využila čas a prezrela si portréty zaslúžilých osobností na stenách haly, v ktorej sedela. V zlatých rámoch vyzerali vznešene a boli medzi nimi aj niektoré jej bývalé študentky, čo ju trocha obmäkčilo. Venovala niekoľko pedagogických myšlienok aktuálnemu druhému ročníku, ktorému bola triednou profesorkou. Zvlášť jeho kľúčovým dievčatám. Všetky mali šancu rastu, vyzrievania až na úroveň skutočných, profesionálnych čarodejníc, dokonca aj Mildred, o ktorej si myslela, že nikdy nebude študentkou vysokoškolského kolégia. Etel, Drusila, Mildred, Maud, Enid, Jadu, Ruby. Na výzvu vstúpila, už rozhodnutá, do miestnosti voliteľov. Predseda jej slávnostne oznámil, že bola zvolená do najvyššej funkcie čarodejníkov na svete. Odpovedala zdvorilo: „ Ďakujem za nesmiernu poctu, ale práve som triednou učiteľkou jedného zvláštneho druhého ročníka, o ktorom ste už určite mnoho počuli. Dlhé roky som sa venovala výchove mladých čarodejníc z dorastu akadémie, stalo sa to mojou prioritou. Preto odmietam voľbu, budem pokračovať v práci na akadémii.“ Predseda sa rozlúčil zdvorilo. Maud mala pravdu. Slečna Metlová sa, na malú radosť všetkých študentiek druhého ročníka s výnimkou Etel a Drusily, vrátila na akadémiu. Opäť začala pracovať so svojou triedou, ako by sa nič nebolo stalo. Napokon vzrušenia bolo dosť, začínal bežný kolotoč. Aj keď jej kandidatúra a udalosti, ktoré zakrátko nasledovali, skutočne natrvalo ovplyvnili atmosféru v akadémii.
MILIHEŇO Přejít -> Epizody | Postavy | Videa | Zajímavosti | Povídky | Kouzla | Obrázky | Akademie | Hlavní stránka